Tak trochu zvláštna kategória

Každý z nás má k opatrovaniu detí svoj prístup. Samozrejme záleží veľa na ich veku a tiež zdravotnom stave. Naši chlapci sú odmalička zvyknutí, že som s nimi každý deň. Len občas zájdem niečo vybaviť do mesta, nakúpiť alebo k lekárovi. S dvojčatami je to proste o niečo zložitejšie, než keď máte iba jedno bábätko. Začiatky boli trochu krušné, ale skôr išlo o to, aby sme sa dokázali spoločne zžiť. Musím povedať, že som nebola na všetky situácie dokonale pripravená. Pritom som sa na ne celé tehotenstvo veľmi tešila. Po ich príchode to bol trochu šok, ale našťastie som na to nebola sama. Môj manžel sa okamžite zapojil do starostlivosti o našich chlapčekov. Dodnes je jeho doménou kúpanie, kedy môže čas stráviť s každým z nich zvlášť. Sú zvyknutí aj s nami zaspávať.

Ošetrovateľky v akcii

Dodnes mi pomáhajú so starostlivosťou o naše deti babičky. Svokra je už v dôchodku a moja mama bohužiaľ nemá stálu prácu. Som veľmi rada, že ich mám, ale pri tom viem, že už je pomaly čas, babičky takzvane odstaviť, pretože s nimi potrebujem byť sama. Veď už majú takmer sedemnásť mesiacov. Len sa obávam, že so svokrou bude dosť ťažké dohováranie, najradšej by sa k nám nasťahovala. Proste má patent na to, kedy prísť nevhod a nevie, kedy by už mala odísť. Asi jej to budeme musieť povedať do očí a to nebude práve jednoduché. Bohužiaľ je sama a nemá žiadne koníčky.